Košice nepostúpili do play-off. Také niečo by bolo pred zopár rokmi len ťažko predstaviteľné, avšak v tomto ročníku sa to stalo realitou. Síce mali „oceliari“ pred sezónou viacero problémov, ale s takýmto neúspechom rozhodne nerátali. V kvalifikácii do vyraďovacích súbojov sa im do cesty postavili Nové Zámky, ktoré ich dokázali poraziť v troch zápasoch po sebe, a tak sa metropolitný klub neprebojoval do záverečnej časti súťaže prvýkrát od roku 2000. Pre východniarov to je veľká hanba a v nasledujúcich riadkoch sa pozrieme na tri kľúčové dôvody, ktoré boli podľa nás hlavnými príčinami tohto zlyhania.

 

Trénerská otázka

Zatiaľ čo v predchádzajúcom ročníku bol lodivodom Košíc ostrieľaný Peter Draisaitl, tentokrát sa vydali úplne opačnou cestou. Počas letných mesiacov sa pomerne prekvapivo novým kormidelníkom stal vtedajší šéftréner mládeže a športový manažér Jan Šťastný. Pribudla mu tým pádom v klube už tretia funkcia, čo je dosť nezvyčajné a zároveň to bola jeho premiéra na seniorskej lavičke. Spočiatku to s Košičanmi nevyzeralo vôbec zle, no postupne začali strácať, čoho výsledkom bolo nakoniec februárové odvolanie českého odborníka. Pri kormidle ho nahradil jeho asistent Marcel Šimurda, ktorý taktiež na tejto úrovni nedisponuje množstvom skúseností. V závere základnej časti sa to ešte nepreukázalo, avšak v kvalifikácii už bolo v tomto smere cítiť viacero nedostatkov. Áno, na ľade sú síce hráči, nie tréneri, no oni ich majú vedieť usmerniť, a to sa zjavne nepodarilo, preto absencia kvalitnejšieho kouča „oceliarom“ výrazne uškodila.

 

zdroj: Projekt Timeout (Miroslava Maťašová)

 

Vybíjanie sa v šarvátkach

Novozámčania vytiahli na Košičanov štýl hry, ktorý bol vo viacerých prípadoch na hranici pravidiel a niekedy možno aj mierne za. Každopádne, hráči šesťnásobného majstra sa s tým vysporiadali tým najhorším možným spôsobom. Namiesto toho, aby sa sústredili na svoj výkon, zaoberali sa vecami, ktoré na nich v konečnom dôsledku mali negatívny vplyv. Play-off je, samozrejme, tvrdšie a bojovnejšie ako základná časť, no v žiadnom prípade to nie je MMA. Občas to tak totižto zo strany „oceliarov“ vyzeralo. Stačila menšia provokácia od korčuliara „býkov“ a hneď sa na neho niekto vrhol. Výsledkom toho nebolo ani nabudenie mužstva, ani početná výhoda, ale naopak oslabenie svojho tímu. Je potrebné zastať sa spoluhráčov, ochrániť si brankára, no všetko má svoje medze a niekedy je naozaj menej viac.  

 

Neschopnosť v útoku

Prvý domáci súboj zvládli „oceliari“ na výbornú. Boli jasne lepším tímom a zaslúžene zvíťazili 4:1. Ich fanúšikovia tak očakávali, že Nové Zámky pre nich nebudú veľkou prekážkou. Ako však už vieme, opak bol pravdou a jednou z najhlavnejších príčin neúspechu Košičanov bola súperova kvalitná defenzíva, resp. ich strelecká nemohúcnosť vo zvyšných troch dueloch. V každom z nich vsietili len po jednom góle a potrebovali na to až sto striel, teda ich efektivita bola len na úrovni troch percent. To je extrémne chabé a s tým sa jednoducho zápasy vyhrávať nedajú. Zrejme najväčším sklamaním v tomto smere bola hviezdna formácia Chovan – Réway – Klhůfek. Tá sa v závere základnej časti rozohrala k slušným výkonom, avšak tu sa opäť raz potvrdilo, že play-off je úplne iná súťaž. Z tejto trojice zaznamenal počas série bod len Martin Réway a vzhľadom na kvalitu týchto troch útočníkov je takáto štatistika priam neprijateľná.